reklama

Od toľkého premýšľania ma už bolí mozog

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Netrpím poruchou sebavedomia. Poznám moje hodnoty, kvality, plusy i mínusy. Predsa sa utápam v období, kedy sa mi akosi samovoľne naštrbila úcta k sebe samej. Možno aj viem, čo to spôsobuje, no bojím si to priznať. Na srdcové záležitosti sa vraj neumiera. Mám strach prehodnotiť môj vzťah. Som najšťastnejší človek na svete, a predsa som sa ešte v živote toľko netrápila. Chýba mi pocit istoty, hoci mi tvrdia, že som milovaná. Moje myšlienky však neviem riadiť. V hlave neustále rozoberám nepodstatné veci. Analyzujem ich do špiku kosti, aj keď som si istá, že to k ničomu nevedie. Len sama sa trápim. Zbytočnosti ma ubíjajú, ale sa ich neviem vzdať. Poznám riešenie na môj problém, len sa k nemu akosi neviem dokopať. Chcem s tým prestať raz a navždy, no čosi ma vždy drží v začarovanom kruhu samých otáznikov. Kto mi dá na ne odpovede? Nieee! Jeho sa to nespýtam. Počujem odpoveď: „Veď vieš, že ťa milujem!“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mne to ale nestačí! Nie som náročná mrcha. Ja len chcem byť opäť tým vyrovnaným človekom s nemiznúcim úsmevom.

Už je to raz tak, keď je človek omámený tým božským pocitom. Zaslepenosť nedovolí dívať sa na veci reálnymi očami. Buď lietam kdesi v oblakoch, alebo sa mi rozbijú sklíčka na ružových okuliaroch a padnem na hubu. Pád je však hlboký a nesmierne bolí. Nik mi však neublížil. To len mojej fantázii došla energia a začala blbnúť. Nie je schopná utešiť dušu. Ba práve naopak. Popretkáva ju chmúrnymi myšlienkami, z ktorých sa nevie sama vymotať. S čistou hlavou by som jej mohla pomôcť. Ale s takou nedisponujem. Má niekto jednu nazvyš?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neviem nič, len jedným som si istá. Milujem. Najviac ako sa dá. Po ničom netúžim, len mať možnosť pritúliť sa k nemu, aby ma pevne objal a pošepkal slová, ktoré chcem tak veľmi počuť. Nič nechcem, stačí mi on. No som tá pravá aj ja pre neho?

Je to ako keď lezú na mňa moje dni. Len sústavné. Nie je to skutočné nerváčenie, to len vo mne všetko hystérči. Som ako bublajúci kotol. Ja ale nevybuchnem! Všetko vtlačím do seba a budem čakať chvíľu, kedy ma rozdrapí.

Je dosť ironické, že píšem v čase Vianoc. Očakávam darčeky a miesto nich dostanem nádielku depresie. Vraj hlavu hore! Pokúšam sa o to z celých síl. Ale asi musím zájsť za krčným, akosi mi to nejde. Možno mám zacviknutý nerv, či vyskočený stavec, ktorý mi bráni v polohovaní vlastnej hlavy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najjednoduchšie by bolo vykašľať sa na všetko. Začať odznovu. Ísť na to takticky a dobre naplánovanou stratégiou si vybudovať pevné zázemie. Zabudnúť na skutočné šťastie. Veď aj umelo vytvorené má čosi do seba. Bola by som jeho tvorcom a ono mojím dielom. Tlkot srdca ale prehluší moje „racio“.

Keci! Potrebujem číslo na odborníka. Sama si stanovím diagnózu, len nech mi potvrdí papierom, že nie som kompletná. Aspoň budem poznať dôvod, prečo ma už môj zdravý rozum nechce poslúchať.

Veronika Périová

Veronika Périová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som úplne obyčajné dievča s racionálne zmýšľajúcim rozumom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu