Sklamanie v duši, tiché trápenie,
len teba láska, len teba spomenie.
Spomenie na chvíle radosti i bôľu,
na chvíle prežité šťastne v nešťastí spolu.
Spomenie na duše, ktoré trpia nemo,
že nesmú potajme vzplanúť v srdce jedno.
Svedomie žiarlivé, naveky zničí ma.
Za cenu vysokú do duše vyrýva:
„Čo mohlo byť, viac sa už nestane,
bola si vinníkom, už to máš zrátané.
Úroky vysoké, zisky veru žiadne,
za city prekliate, za srdce chladné.“
„Dosť bolo, dosť, výčitiek ohavných,
keď už raz odišiel, viac sa už nevráti.
Netráp ma svedomie, netráp, len tichučko,
ver a či nie, aj mňa bolí srdiečko.“